Čo prináša novela zákona o dani z finančných transakcií?

Od 1. januára 2025 nadobudne účinnosť novela zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií („Novela zákona”), ktorej cieľom je znížiť administratívnu a finančnú záťaž najmenších podnikateľských subjektov a zároveň zefektívniť samotný výber tejto dane. Novela zákona reaguje na praktické skúsenosti s aplikačnou praxou a dlhodobé pripomienky z podnikateľského prostredia, podľa ktorých mala existujúca právna úprava neúmerný dopad na malé subjekty s nízkou hospodárskou aktivitou.

Jednou z najvýznamnejších zmien je prepracovanie § 3 zákona, ktorý po novom rozlišuje medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o terminológiu, ktorá je už zaužívaná napríklad v zákone o dani z príjmov a prináša väčšiu systematickosť do úpravy dane z finančných transakcií.

Zároveň sa spresňuje okruh subjektov, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti zákona. Po novom nie sú daňovníkmi ani niektoré subjekty sui generis napojené na rozpočet verejnej správy, a to najmä verejné výskumné inštitúcie Slovenskej akadémie vied, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Mení sa aj definícia platiteľa dane. Platiteľom dane už nie daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ale daňovník, ktorému sú preúčtované náklady. Zároveň sa platiteľom dane stáva aj daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane.

Novela zákona dopĺňa novú definíciu pojmu „preúčtovaný náklad“, ktorej účelom je zvýšiť právnu istotu daňových subjektov a zjednotiť aplikačnú prax správcu dane pri posudzovaní preúčtovania nákladov medzi subjektmi v rámci jednej skupiny alebo štruktúry. Ustanovenie má predísť rozdielnym výkladom, kedy sa preúčtovaný náklad považuje za relevantný pre vznik daňovej povinnosti, a má prispieť k efektívnejšiemu výkonu správy dane.

Novela zákona ďalej rozširuje definíciu stálej prevádzkarne. Cieľom tejto zmeny je odstrániť výkladové nejasnosti pri posudzovaní vzniku daňovej povinnosti zahraničných subjektov pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Novela explicitne zahŕňa aj organizačné zložky zapísané v obchodnom registri SR, čím reflektuje aktuálnu prax.

Doplnením výkladového ustanovenia sa zároveň určuje, že daňovníkom sa stáva právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá vykonáva činnosť v tuzemsku viac ako 15 kalendárnych dní počas zdaňovacieho obdobia, pričom zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak teda činnosť v tuzemsku presiahne 15 dní, aj prerušovane, vzniká daňová povinnosť.

Novela zákona tiež spresňuje, čo sa rozumie pod pojmom „osoby pre neho pracujúce“ ide o fyzické osoby vykonávajúce činnosť v prospech daňovníka na základe pracovného pomeru, dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo zmluvných vzťahov podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Týmto spôsobom sa vytvára transparentné a predvídateľné kritérium pre určenie vzniku stálej prevádzkarne.

Z dôvodovej správy vyplýva, že novela osobitne upravuje aj poskytovanie služieb informačnej spoločnosti. Ide o služby, ktoré umožňujú predaj tovaru alebo služieb prostredníctvom elektronického rozhrania umiestneného v tuzemsku, teda predovšetkým elektronické obchody (e-shopy) a online trhoviská (marketplace platformy). Elektronické rozhranie sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak je prevádzkované pod národnou doménou „.sk“, hostované na serveri na území Slovenska alebo inak technicky či prevádzkovo prepojené s tuzemskom (napr. prevádzkovateľ je usadený v SR a služby sú cielené na slovenský trh).

Dochádza aj k legislatívnemu spresneniu pojmu „použitie platobnej karty“, pričom sa výslovne ustanovuje, že predmetom dane sú iba také úkony spojené s použitím platobnej karty, ktorých následkom je zníženie zostatku finančných prostriedkov na platobnom účte daňovníka. Cieľom tejto úpravy je odstrániť pochybnosti o tom, ktoré transakcie sú reálne predmetom dane.

Vylúčenie fyzických osôb podnikateľov z okruhu daňovníkov sa uplatní prvýkrát za zdaňovacie obdobie január 2026. Tento odklad zohľadňuje potrebu poskytnúť správcom dane a daňovým subjektom dostatočný čas na úpravu interných procesov.

Zároveň sa v záujme legislatívnej predvídateľnosti posúva účinnosť novely z pôvodného termínu 15. októbra 2025 na 1. január 2026. Tento posun zabezpečuje dostatočnú legisvakačnú lehotu a umožní plynulý prechod na nový režim.

Novela zákona o dani z finančných transakcií predstavuje krok k väčšej systematickosti a predvídateľnosti v správe tejto dane. Zosúladením terminológie s inými daňovými predpismi, spresnením pojmov a zavedením jasných kritérií pre vznik daňovej povinnosti sa posilňuje právna istota daňových subjektov aj správcov dane.

Ak potrebujete konzultáciu k právnym dôsledkom Novely zákona, jej dopadu na Vašu spoločnosť alebo optimalizácii procesov spojených s jej uplatňovaním, neváhajte nás kontaktovať. Radi vám poskytneme odbornú podporu a navrhneme riešenia prispôsobené Vašim konkrétnym potrebám, tak aby ste minimalizovali administratívnu a finančnú záťaž a zabezpečili súlad s platnou legislatívou.

Autori článku: Eva Pintérová, Miroslav Horváth