Investičné podvody a možnosti obrany poškodeného

Investičné podvody patria medzi najrýchlejšie rastúce formy finančnej kriminality. Ich spoločným znakom je kombinácia psychologického nátlaku, sofistikovanej digitálnej prezentácie a presunu finančných prostriedkov mimo dosah poškodeného.

Typické znaky investičného podvodu

Podvodné schémy sa síce líšia formou, no opakovane sa objavujú rovnaké varovné signály. Poškodený býva kontaktovaný bez osobného stretnutia, často telefonicky alebo e-mailom, pričom komunikácia prebieha mimo oficiálnych priestorov licencovaného subjektu. Stretnutia sa neraz uskutočňujú na neštandardných miestach, napríklad v kaviarni, na parkovisku alebo na iných verejných miestach namiesto registrovaného sídla či kancelárie. Typické je aj smerovanie platieb na zahraničné bankové účty, ako aj prísľub neprimerane vysokého zhodnotenia alebo investovania do neštandardných finančných nástrojov bez riadneho vysvetlenia rizík a bez zodpovedajúcej zmluvnej dokumentácie; v niektorých prípadoch sú finančné prostriedky poskytované len na základe jednoduchej zmluvy o pôžičke.

Ďalším varovným signálom môžu byť prepojenia obchodníka alebo osôb v orgánoch údajného licencovaného subjektu na spoločnosti, voči ktorým boli v minulosti vydané upozornenia dohľadu, alebo ktoré sa spájajú s medializovanými podvodnými schémami. V mnohých prípadoch navyše subjekt vôbec nie je registrovaný v zozname dohliadaných subjektov Národnej banky Slovenska, prípadne naň dohľad vydal verejné upozornenie poukazujúce na riziká spojené s jeho aktivitami.

Podvody spojené s kryptomenami

Pri kryptomenových investíciách sa objavujú špecifické varovné indície. Typická je požiadavka na zadanie, zdieľanie alebo zaslanie privátnych kľúčov či hesiel k peňaženke, alebo účtu, čo legitímny poskytovateľ nikdy nevyžaduje. Podvodné schémy často využívajú lákavé marketingové frázy ako „zarábajte online“ alebo „pasívny príjem“, prípadne veľkolepé tvrdenia o vlastnom kryptoaktíve prezentovanom ako „nový“ alebo „lepší než Bitcoin“ s údajne garantovaným budúcim zhodnotením.

Časté sú aj požiadavky na realizáciu ďalšej investície pod zámienkou umožnenia výberu už vložených prostriedkov alebo prísľuby spätného zaslania násobku kryptoaktív po zaslaní určitého množstva zo strany používateľa. Ponuky bývajú šírené prostredníctvom nevyžiadanej e-mailovej komunikácie, sociálnych sietí či telefonických hovorov, neraz podporené marketingom založeným na automatizovaných účtoch (botoch) a falošných odporúčaniach.

Recenzie k produktom môžu obsahovať zmienky o problémoch s výberom investovaných prostriedkov alebo deklarovaného zisku. Varovným signálom je aj vytvorenie a predaj vlastného kryptoaktíva bez reálneho ekonomického využitia, funkčného trhu či možnosti jeho budúceho odpredaja.

Reálne prípady z praxe

V praxi sa stretávame s rôznymi scenármi:

• vystupovanie podvodníkov v mene známej finančnej spoločnosti a postupné vylákanie státisícov eur bez akejkoľvek dokumentácie;

• investovanie prostredníctvom známej osoby na základe zmluvy o pôžičke bez reálneho návratu prostriedkov;

• kryptomenové platformy, na ktoré už v čase investície upozorňovala NBS;

• sekundárne „záchranné“ investície sľubujúce návrat straty, ktoré sú samy o sebe podvodom.

Tieto prípady ukazujú, že podvod nemusí mať vždy podobu anonymnej internetovej schémy – často ide o kombináciu osobných vzťahov, dôveryhodného marketingu a zahraničných štruktúr.

Úloha dohľadu a verejnoprávnej ochrany

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom a zabezpečuje verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a zavádzajúcou reklamou. Pri zistení porušenia právnych povinností môže zakázať protiprávne postupy, uložiť sankcie až do výšky 2 mil. eur alebo odobrať licenciu.

Finančný agent a finančný poradca sú zároveň povinní konať s odbornou starostlivosťou, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a v záujme klienta. Ak klient nedostane zákonom vyžadované informácie – napríklad predzmluvné údaje, vyhodnotenie rizikového profilu, identifikáciu protistrán či informácie o spôsobe zhodnotenia prostriedkov – ide o významný varovný signál možného protiprávneho konania.

Trestnoprávna rovina podvodu

Z trestnoprávneho hľadiska je kľúčové preukázať:

• uvedenie do omylu alebo využitie omylu;

• vznik škody na cudzom majetku;

• obohatenie páchateľa alebo inej osoby;

• úmyselné zavinenie pokrývajúce všetky tieto znaky.

Samotné nevrátenie pôžičky ešte automaticky neznamená trestný čin – rozhodujúci je úmysel existujúci už pri uzatváraní záväzku. V závislosti od okolností môže ísť aj o neoprávnené podnikanie či legalizáciu výnosov z trestnej činnosti.

Civilnoprávne možnosti obrany

Poškodený nie je odkázaný len na trestné konanie. Významnú úlohu zohrávajú civilné žaloby, najmä:

• neplatnosť zmluvy pre omyl alebo rozpor so zákonom: zmluva môže byť neplatná, ak bola uzatvorená v omyle vyvolanom druhou stranou alebo ak odporuje zákonu či dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon sa posudzuje, akoby nikdy nevznikol;

• neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách: spotrebiteľské zmluvy nesmú vytvárať výraznú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa; takéto podmienky sú neplatné a spotrebiteľ sa ich môže domáhať na súde bez potreby preukazovať naliehavý právny záujem.

K ďalším procesným nástrojom patria napríklad aj žaloby na plnenie, neodkladné opatrenia, konkurzné návrhy či preverenie AML a daňových povinností zo strany príslušných orgánov.

Nové riziká a trendy

S rastúcou digitalizáciou finančného trhu pribúdajú nové typy podvodov a zraniteľností (tzv. emerging risks), a to najmä v oblasti virtuálnych aktív, využívania inovatívnych digitálnych technológií či platforiem hromadného financovania (crowdfundingu). Významnou témou je aj jav označovaný ako de-risking, teda plošné znižovanie rizika zo strany finančných inštitúcií, ktoré nemusí byť v súlade s princípom rizikovo orientovaného prístupu.

Medzi čoraz častejšie sa vyskytujúce formy podvodného konania patria romantické podvody, zneužívanie osôb realizujúcich finančné prevody v prospech iných osôb (tzv. „biele kone“) či využívanie subjektov ponúkajúcich finančné produkty licencovaných inštitúcií pod vlastnou značkou (white labelling). Riziká vznikajú aj pri nesprávnom používaní informačných systémov a technológií určených na plnenie regulačných a compliance požiadaviek (RegTech). Popri tom pretrvávajú aj tradičné formy finančných podvodov v digitálnom prostredí, najmä zneužívanie falošných identít, podvodné e-maily, telefonáty a SMS správy či tzv. CEO/BEC podvody. Finančná kriminalita sa tak čoraz výraznejšie presúva do online prostredia, kde je rýchlosť odhalenia a reakcie kľúčová.

Investičné podvody predstavujú komplexný právny problém na pomedzí trestného, civilného aj regulačného práva. Včasná identifikácia varovných signálov a rýchle využitie dostupných právnych nástrojov výrazne zvyšujú šancu na ochranu majetku poškodeného.

ARDEN LEGAL & TAX s. r. o. sa tejto problematike venuje dlhodobo nielen pri zastupovaní poškodených voči páchateľom a orgánom verejnej správy, ale aj v rámci prednáškovej a školiacej činnosti. Prednášky a školenia v tejto oblasti realizujeme v spolupráci s Akadémiou Policajného zboru a Finančnou spravodajskou jednotkou na rôznych konferenciách a odborných podujatiach.

Autor článku: Veronika Habalová