Smrť spoločníka: čo sa stane s obchodným podielom a ako tomu predísť

Keď zomrie spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením (ďalej „s. r. o.“), firma sa ocitne v stave, na ktorý ju spoločenská zmluva spravidla nepripravila. Dedičské konanie trvá mesiace, obchodný podiel je medzitým v právnom vákuu a ostatní spoločníci nemajú istotu, s kým budú firmu vlastniť. Tento článok popisuje, čo sa stane podľa zákona, a čo vám odporúčame nastaviť vopred.

Podiel sa dedí, čo nie je pravidlom

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa  podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je súčasťou dedičstva a podľa § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) sa dedí.

To isté ustanovenie však dáva firme kľúčovú možnosť: spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť – s jedinou výnimkou, ktorou je spoločnosť s jediným spoločníkom. U jednoosobovej s. r. o. sa dedenie vylúčiť nedá, a to z pochopiteľného dôvodu: firma by ostala bez spoločníka.

Ak sa dedenie nevylúči, dedič sa stáva spoločníkom. Ak nie je jediným spoločníkom, môže sa domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom (§ 116 ods. 2 tretia veta ObZ). Toto právo patrí dedičovi, nie spoločnosti.

Ak spoločenská zmluva dedenie vylúči

Podiel na dediča neprejde a podľa § 116 ods. 3 ObZ sa obdobne použijú ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 ObZ. To znamená, že obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu; o prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa podiel neprevedie, valné zhromaždenie musí do šiestich mesiacov rozhodnúť o znížení základného imania – inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť likvidáciu.

Dedičovi v takom prípade vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 150 ods. 1 ObZ). Jeho výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom účasť zanikla, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 61 ods. 2 OBZ). Splatný je spravidla uplynutím troch mesiacov od schválenia tejto závierky (§ 61 ods. 3 ObZ), a vypočíta sa pomerom splateného vkladu k splateným vkladom všetkých spoločníkov (§ 150 ods. 2 ObZ).

Tu je skrytý najčastejší zdroj sporu. Účtovná závierka zobrazuje účtovnú hodnotu, nie trhovú. Pri firme s vybudovanou klientelou, značkou alebo odpísaným majetkom môže byť vyrovnací podiel zlomkom toho, čo by podiel priniesol pri predaji. Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob výpočtu – a práve toto ustanovenie sa v praxi takmer nikdy nevyužíva.

Obdobie medzi smrťou a skončením dedičského konania

Aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, dedič je právoplatne určený až uznesením v dedičskom konaní. Medzitým firma funguje ďalej a hlasovacie práva niekto vykonávať musí.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) umožňuje súdu ustanoviť správcu dedičstva alebo jeho časti (§ 182 CMP), a to najmä z okruhu dedičov alebo osôb blízkych poručiteľovi. Zákon výslovne dodáva: ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Súd v uznesení vymedzí rozsah spravovaného majetku a účel ustanovenia (§ 183 CMP); správca vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt v rozsahu vymedzenom súdom a zodpovedá za škodu (§ 184 CMP). Funkcia zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa konanie končí (§ 186 ods. 1 CMP).

Správca dedičstva sa neustanoví automaticky. O jeho ustanovenie treba súd požiadať – a v prípade prevádzkovej firmy je to spravidla prvý krok, ktorý treba urobiť.

Aj tu sa pripravuje zmena: schválený nový Občiansky zákonník upravuje ustanovenie správcu dedičstva, ktorý zabezpečí správu majetku počas dedičského konania, a zavádza inštitút odkazu, ktorým možno konkrétne aktívum – teda aj obchodný podiel – odkázať konkrétnej osobe. Zhrnutie ponúka článok „Rodina a firma: čo prinesú nové pravidlá pre podnikanie manželov a nástupníctvo".

Keď zomrie konateľ

Smrť spoločníka a smrť konateľa sú dve rôzne udalosti, hoci často ide o tú istú osobu. Podľa § 66 ods. 1 ObZ, ak výkon funkcie jediného štatutárneho orgánu zanikne smrťou, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť nového člena orgánu.

Problém je, kto to urobí. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) ). Ak zomrel jediný spoločník, ktorý bol zároveň jediným konateľom, nie je tu nikto, kto by valné zhromaždenie zvolal – pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný spoločník (§ 132 ods. 1 ObZ), a ten už nežije. Firma je v tomto bode fakticky paralyzovaná až do ustanovenia správcu dedičstva alebo do skončenia dedičského konania.

§ 66 ods. 3  ObZ pritom počíta s tým, že ak jediný štatutárny orgán nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty, je ten, kto funkciu vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti. Pri úmrtí je táto povinnosť zjavne nesplniteľná – čo len zdôrazňuje, že riešenie treba mať pripravené vopred.

Krízový režim

Závet rieši, kto majetok zdedí. Nerieši otázku, ktorá je pre firmu naliehavejšia – kto bude konať v mene firmy v bezprostrednej budúcnosti. Konateľ je v malej firme fakticky „podpis": bez funkčného štatutárneho orgánu nemusí byť spoločnosť schopná uzavrieť zmluvu ani disponovať s bankovým účtom. Pri jednoosobovej s. r. o., kde je jediný spoločník zároveň jediným konateľom, je riziko najvyššie.

Nástroje, ktoré sa dajú nastaviť vopred, sú štyri:

• Viac konateľov. Rozhoduje zapísaný spôsob konania – ak konatelia musia konať spoločne, výpadok jedného paralyzuje firmu rovnako ako keby bol jediný. Samostatné konanie s internými limitmi býva praktickejšie.

• Prokúra. Podľa § 14 ObZ splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Pozor na dve veci: oprávnenie scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti v prokúre zahrnuté nie je, ak nie je výslovne uvedené (§ 14 ods. 2 ObZ), a udelenie prokúry je účinné až zápisom do obchodného registra (§ 14 ods. 6 ObZ). Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá voči tretím osobám právne následky.

• Plnomocenstvo. Generálne alebo osobitné; pri úkonoch voči banke, katastru alebo colnému úradu treba počítať s požiadavkou na úradne osvedčený podpis splnomocniteľa.

• Podnikové zmocnenie podľa § 15 ObZ. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ide o zákonné zmocnenie, ktoré funguje aj bez osobitnej plnej moci – jeho rozsah je však daný obvyklosťou, nie vôľou firmy.

  
  

Keď už udalosť nastane, prvé kroky sú vždy rovnaké: overiť zapísaný spôsob konania a existujúce oprávnenia, zaviesť režim nevyhnutných platieb (mzdy, odvody, dane, energie, kľúčoví dodávatelia), pripraviť pre banku doklad o tom, kto je oprávnený konať, prejsť najvýznamnejšie zmluvy a ich doložky o zmene kontroly a o smrti kľúčovej osoby, skontrolovať bežiace daňové lehoty a určiť jednu kontaktnú osobu navonok. V chaose sa zároveň zvyšuje riziko zneužitia – sprísnenie schvaľovania platieb a zmena citlivých prístupov patria k prvým opatreniam, nie k posledným.

Keď podiel zdedí viac dedičov

Podľa § 114 ods. 2 ObZ môže mať každý spoločník iba jeden obchodný podiel, ale podľa § 114 ods. 3 ObZ jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Tieto osoby vykonávajú svoje práva len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Do obchodného registra sa zapisujú údaje o spoločnom zástupcovi aj o jednotlivých osobách.

Ak sa dedičia na spoločnom zástupcovi nedohodnú, podiel prakticky nehlasuje. Alternatívou je rozdelenie obchodného podielu, ktoré je pri prechode na dedičov prípustné, vyžaduje však súhlas valného zhromaždenia (§ 117 ods. 1 ObZ), spoločenská zmluva ho môže vylúčiť (§ 117 ods. 2 ObZ) a pri rozdelení musí byť zachovaná minimálna hodnota vkladu 750 eur (§ 109 ods. 1 ObZ).

Daňový rozmer: dedenie podielu verzus vyrovnací podiel

Rozdiel medzi oboma scenármi nie je len korporátny, ale aj daňový, a býva výrazný.

Ak podiel prejde na dediča, príjem získaný dedením práva alebo inej majetkovej hodnoty nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o DPH“). Pri neskoršom predaji sa navyše podľa § 8 ods. 7 zákon o DPH vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákon o DPH v čase nadobudnutia – teda zo všeobecnej ceny pri dedení. Nadobúdacia hodnota sa tým prehodnotí na aktuálnu úroveň.

Ak dedičovi vznikne právo na vyrovnací podiel, ide o príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákon o DPH. Pri výplate zo slovenskej spoločnosti fyzickej osobe sa daň vyberá zrážkou vo výške 7 % (§ 43 ods. 1 písm. a) v spojení s § 43 ods. 3 písm. r) zákon o DPH. Základom dane je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákon o DPH, a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákon o DPH, za každý podiel jednotlivo (§ 43 ods. 5 písm. d) zákon o DPH.

Ako sa určí nadobúdacia cena u dediča, na ktorého podiel vôbec neprešiel, pretože spoločenská zmluva dedenie vylúčila. Zákon na tento prípad neodpovedá výslovne a nemáme k dispozícii publikované stanovisko finančnej správy, ktoré by ho riešilo. Pri vyšších sumách odporúčame otázku vyjasniť vopred, nie až vo výplatnej fáze.

Prípad podnikateľa – fyzickej osoby

Pri živnostníkovi platí osobitný režim podľa § 13 živnostenského zákona. Ak zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia dedičského konania dedičia zo zákona (ak niet dedičov zo závetu), dedičia zo závetu a pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, samotný pozostalý manžel spĺňajúci túto podmienku, ak dedičia nepokračujú, a správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Lehoty sú krátke. Pokračovanie treba oznámiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od úmrtia (správca dedičstva do mesiaca od ustanovenia do funkcie). Kto nespĺňa podmienky odbornej spôsobilosti, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Po skončení dedičského konania môžu pokračovať tí, ktorí nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; oznámia to do jedného mesiaca. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu živnosť ďalej prevádzkovať (§ 13 ods. 5 Živnostenského zákona). Výnimkou je pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku alebo ho zdedil – ten môže pokračovať aj po tejto lehote na základe oprávnenia poručiteľa (§ 13 ods. 6 Živnostenský zákon).

Čo sa dá nastaviť vopred

Rozhodnúť o dedení výslovne. Buď ho spoločenská zmluva pripustí, alebo vylúči. Mlčanie znamená, že podiel zdedí ktokoľvek, koho určí dedičské konanie.

Určiť vlastný spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu. § 61 ods. 2 ObZ to výslovne dovoľuje. Bez toho sa počíta z účtovnej závierky.

Ošetriť rozdelenie podielu. Rozhodnúť, či sa podiel môže deliť medzi dedičov, alebo má ostať celistvý.

Mať náhradného konateľa. Dvaja konatelia, hoci s obmedzeným rozsahom konania, riešia väčšinu problémov podľa § 66 ObZ.

Zabezpečiť likviditu na výplatu. Ak spoločenská zmluva dedenie vylúči, firma musí vyrovnací podiel z niečoho zaplatiť. Rizikové životné poistenie viazané na spoločníka je bežné riešenie v zahraničí a použiteľné aj u nás.

Zosúladiť závet so spoločenskou zmluvou. Závet, ktorý odkazuje podiel dieťaťu, sa pri vylúčenom dedení nenaplní.

Zákon na smrť spoločníka odpoveď má, ale je to odpoveď navrhnutá pre všetky firmy naraz – teda pre žiadnu konkrétnu. Náklad na úpravu spoločenskej zmluvy je jednorazový a nízky. Náklad na spor medzi pozostalými a ostatnými spoločníkmi, vedený tri roky o hodnotu vyrovnacieho podielu, taký nie je.