Smrť spoločníka: čo sa stane s obchodným podielom a ako tomu predísť

Keď zomrie spoločník s. r. o., firma sa ocitne v stave, na ktorý ju spoločenská zmluva spravidla nepripravila. Dedičské konanie trvá mesiace, obchodný podiel je medzitým v právnom vákuu a ostatní spoločníci nemajú istotu, s kým budú firmu vlastniť. Tento text popisuje, čo sa stane podľa zákona a čo sa dá nastaviť vopred.

Východisko: podiel sa dedí, ale nemusí

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je súčasťou dedičstva a podľa § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka sa dedí.

To isté ustanovenie však dáva firme kľúčovú možnosť: spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, s jedinou výnimkou, ktorou je spoločnosť s jediným spoločníkom. U jednoosobovej s. r. o. sa dedenie vylúčiť nedá, a to z pochopiteľného dôvodu, firma by ostala bez spoločníka.

Ak sa dedenie nevylúči, dedič sa stáva spoločníkom. Ak nie je jediným spoločníkom, môže sa domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Toto právo patrí dedičovi, nie spoločnosti.

Čo sa stane, ak spoločenská zmluva dedenie vylúči

Podiel na dediča neprejde a podľa § 116 ods. 3 Obchodného zákonníka sa obdobne použijú ustanovenia, § 113 ods. 5 a 6 Obchodného Zákonníka, v zmysle ktorých obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu; o prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa podiel neprevedie, valné zhromaždenie musí do šiestich mesiacov rozhodnúť o znížení základného imania, inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť likvidáciu podľa §309a a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Dedičovi v takom prípade vzniká právo na vyrovnací podiel podľa § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa vypočíta pomerom splateného vkladu k splateným vkladom všetkých spoločníkov. V zmysle § 61 Obchodného zákonníka sa výška vyrovnacieho podielu určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom účasť zanikla, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, pričom splatný je spravidla uplynutím troch mesiacov od schválenia tejto závierky.

Tu je skrytý najčastejší zdroj sporu. Účtovná závierka zobrazuje účtovnú hodnotu, nie trhovú. Pri firme s vybudovanou klientelou, značkou alebo odpísaným majetkom môže byť vyrovnací podiel zlomkom toho, čo by podiel priniesol pri predaji.

Obdobie medzi smrťou a skončením dedičského konania

Aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, dedič je právoplatne určený až uznesením v dedičskom konaní. Medzitým firma funguje ďalej a hlasovacie práva niekto vykonávať musí.

§ 182 a nasl. Civilného mimosporového poriadku umožňuje súdu ustanoviť správcu dedičstva alebo jeho časti, a to najmä z okruhu dedičov alebo osôb blízkych poručiteľovi. Zákon výslovne dodáva: „Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu dedičstva osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku.“ Súd v uznesení vymedzí rozsah spravovaného majetku a účel ustanovenia; správca vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt v rozsahu vymedzenom súdom a zodpovedá za škodu. Funkcia zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa konanie končí.

Pripravovaný nový Občiansky zákonník prináša v tejto oblasti významnú zmenu. Po novom bude môcť poručiteľ ešte za života ustanoviť správcu dedičstva a určiť aj spôsob jeho odmeňovania. Zároveň sa zavádza aj inštitút odkazu, prostredníctvom ktorého bude možné konkrétny majetok, vrátane obchodného podielu, odkázať určenej osobe. Viac informácií prináša náš článok „Rodina a firma: čo prinesú nové pravidlá pre podnikanie manželov a nástupníctvo“.

Keď zomrie konateľ

Smrť spoločníka a smrť konateľa sú dve rôzne udalosti, hoci často ide o tú istú osobu. Podľa § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výkon funkcie jediného štatutárneho orgánu zanikne smrťou, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť nového člena orgánu.

Problém je, kto to urobí. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie podľa § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonnía. Ak zomrel jediný spoločník, ktorý bol zároveň jediným konateľom, nie je tu nikto, kto by valné zhromaždenie zvolal, keďže pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný spoločník podľa § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ten už nežije. Firma je v tomto bode fakticky paralyzovaná až do ustanovenia správcu dedičstva alebo do skončenia dedičského konania.

Režim podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka pritom počíta s tým, že ak jediný štatutárny orgán nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty, je ten, kto funkciu vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti. Pri úmrtí je táto povinnosť zjavne nesplniteľná, čo len zdôrazňuje, že riešenie treba mať pripravené vopred.

Krízový režim: kto podpisuje zajtra

Závet síce určuje, komu pripadne majetok po smrti poručiteľa, nerieši však praktickú otázku, kto bude spoločnosť bezprostredne riadiť a konať v jej mene. V menších firmách je práve konateľ osobou, od ktorej závisí každodenný chod spoločnosti. Ak spoločnosť nemá funkčný štatutárny orgán, môže byť problematické podpisovať zmluvy, vykonávať bankové operácie alebo zabezpečovať bežnú prevádzku. Najvýraznejšie sa tento problém prejavuje pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným, kde je jediný spoločník zároveň jediným konateľom.

Nástroje, ktoré sa dajú nastaviť vopred, sú štyri:

• Viac konateľov. Rozhoduje tu ale zapísaný spôsob konania. Ak konatelia musia konať spoločne, výpadok jedného paralyzuje firmu rovnako ako keby bol jediný. Samostatné konanie s internými limitmi býva praktickejšie.

• Prokúra. Podľa § 14 Obchodného zákonníka splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Pozor na dve veci: oprávnenie scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti v prokúre zahrnuté nie je, ak nie je výslovne uvedené, a udelenie prokúry je účinné až zápisom do obchodného registra. Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá voči tretím osobám právne následky.

  
  

• Plnomocenstvo. Generálne alebo osobitné; pri úkonoch voči banke, katastru alebo colnému úradu treba počítať s požiadavkou na úradne osvedčený podpis splnomocniteľa.

  
  

• Podnikové zmocnenie podľa § 15. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ide o zákonné zmocnenie, ktoré funguje aj bez osobitnej plnej moci, jeho rozsah je však daný obvyklosťou, nie vôľou spoločnosti.

  
  

Keď podiel zdedí viac dedičov

Podľa § 114 Obchodného zákonníka môže mať každý spoločník iba jeden obchodný podiel, ale jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Tieto osoby vykonávajú svoje práva len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Do obchodného registra sa zapisujú údaje o spoločnom zástupcovi aj o jednotlivých osobách.

Alternatívou je rozdelenie obchodného podielu podľa § 117 Obchodného zákonníka, ktoré je pri prechode na dedičov prípustné. Vyžaduje však súhlas valného zhromaždenia podľa, pričom spoločenská zmluva ho môže vylúčiť a pri rozdelení musí byť zachovaná minimálna hodnota vkladu 750 eur.

Daňový rozmer: zdedenie obchodného podielu verzus vyplatenie vyrovnacieho podielu

Daňové dôsledky závisia od toho, či obchodný podiel prejde na dediča, alebo mu pri vylúčení dedenia vznikne právo na vyrovnací podiel. Spoločenská zmluva s. r. o. môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Ak podiel na dediča neprejde, právo na vyrovnací podiel má dedič.

Ak dedič obchodný podiel nadobudne, samotné nadobudnutie dedením nie je predmetom dane z príjmov podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. To neplatí pre príjem, ktorý zo zdedeného majetku následne plynie. Pri neskoršom prevode zdedeného podielu je podľa § 8 ods. 7 zákona o dani z príjmov výdavkom vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele získanom dedením sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov v čase jeho nadobudnutia.

Ak dedičovi namiesto obchodného podielu vznikne právo na vyrovnací podiel, vyrovnací podiel je príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri výplate zo slovenskej spoločnosti fyzickej osobe sa daň spravidla vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov. Súčasná sadzba podľa § 43 ods. 1 písm. a) je 7 %, treba však zohľadniť prechodné ustanovenia: na vyrovnací podiel určený podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce v roku 2024 sa vzťahuje sadzba 10 % podľa znenia účinného od 1. januára 2024; pri období začínajúcom najskôr 1. januára 2025 sa uplatní sadzba 7 %.

Základ zrážkovej dane sa podľa § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov určuje za každý podiel osobitne: vyrovnací podiel sa znižuje o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f), v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a. Ak odpočítateľná hodnota prevyšuje vyrovnací podiel, na záporný rozdiel sa neprihliada.

Otvorená výkladová otázka: Ak obchodný podiel na dediča vôbec neprešiel, nemožno bez ďalšieho predpokladať, že si pri výplate vyrovnacieho podielu môže odpočítať cenu, za ktorú podiel obstaral poručiteľ, ani že sa automaticky použije ocenenie zdedeného nároku. § 25a písm. b) upravuje cenu bezodplatne nadobudnutého finančného majetku, no jeho použitie na nárok na vyrovnací podiel namiesto nezdedeného obchodného podielu si vyžaduje osobitné posúdenie. Pred výplatou vyššej sumy preto odporúčame preveriť podklady k vkladu a spôsobu nadobudnutia podielu a vyriešiť odpočítateľnú sumu individuálne. 

Podnikanie na živnosť

Pri živnostníkovi platí osobitný režim podľa § 13 živnostenského zákona. Ak zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia dedičského konania dedičia zo zákona (ak niet dedičov zo závetu), dedičia zo závetu a pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, samotný pozostalý manžel spĺňajúci túto podmienku, ak dedičia nepokračujú, a správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Lehoty sú krátke. Pokračovanie v živnosti treba oznámiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od úmrtia, správca dedičstva do mesiaca od ustanovenia do funkcie. Kto nespĺňa podmienky odbornej spôsobilosti, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Po skončení dedičského konania môžu pokračovať tí, ktorí nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; oznámia to do jedného mesiaca živnostenskému úradu. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu živnosť ďalej prevádzkovať. Výnimkou je pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku alebo ho zdedil, ten môže pokračovať aj po tejto lehote na základe oprávnenia poručiteľa.

Čo sa dá nastaviť vopred

• Rozhodnúť o dedení výslovne. Buď ho spoločenská zmluva pripustí, alebo vylúči. Mlčanie znamená, že podiel zdedí ktokoľvek, koho určí dedičské konanie.

• Ošetriť rozdelenie podielu. Rozhodnúť, či sa podiel môže deliť medzi dedičov, alebo má ostať celistvý.

• Mať náhradného konateľa. Dvaja konatelia, hoci s obmedzeným rozsahom konania, riešia väčšinu problémov podľa § 66 Obchodného zákonníka.

• Zabezpečiť likviditu na výplatu. Ak spoločenská zmluva dedenie vylúči, firma musí vyrovnací podiel z niečoho zaplatiť. Rizikové životné poistenie viazané na spoločníka je bežné riešenie v zahraničí a použiteľné aj u nás.

• Zosúladiť závet so spoločenskou zmluvou. Závet, ktorý odkazuje podiel dedičovi, sa pri vylúčenom dedení nenaplní.

Záver

Zákon ponúka riešenie pre prípad smrti spoločníka, nejde však vždy o riešenie, ktoré najlepšie zodpovedá potrebám konkrétnej firmy. Náklady na preventívnu úpravu spoločenskej zmluvy bývajú spravidla minimálne v porovnaní s nákladmi a neistotou, ktoré môžu priniesť zdĺhavé spory medzi dedičmi a ostatnými spoločníkmi.

Advokátska kancelária ARDEN LEGAL & TAX ponúka revidovanie spoločenských zmlúv so zameraním na dedenie a prevod obchodných podielov a pripravenie riešenia pre prípad smrti spoločníka alebo konateľa.