Skládky pod prísnejším dohľadom

Novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch („Novela zákona o odpadoch“), schválená Národnou radou Slovenskej republiky 1.10.2025, účinná od 1.1.2026, predstavuje najrozsiahlejšiu úpravu odpadovej legislatívy za posledné roky. Zmeny reagujú nielen na požiadavky aplikačnej praxe, ale najmä na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.9.2024 vo veci C-341/23 („Rozsudok Súdneho dvora EÚ“), ktorý konštatoval, že Slovensko si riadne nesplnilo povinnosti pri uzatváraní starých skládok odpadov podľa smernice o skládkach odpadov.

Prečo novela vznikla: tlak EÚ a nedostatky v národnej úprave

Rozsudok Súdneho dvora EÚ bol hlavným impulzom pre prijatie Novely zákona o odpadoch. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že Slovenská republika si dlhodobo neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o odpadoch, keďže pri viacerých skládkach neboli predložené ani schválené plány úpravy, neboli prijaté rozhodnutia o ďalšej prevádzke, a zároveň neboli prijaté opatrenia na ich čo najrýchlejšie uzatvorenie. Zároveň zdôraznil, že všetky existujúce skládky mali byť uvedené do súladu alebo definitívne uzatvorené najneskôr do 16.7.2009, pričom členský štát sa nemôže odvolávať na nečinnosť či zlyhania prevádzkovateľov. Rozsudok Súdneho dvora EÚ jednoznačne konštatuje porušenie povinností Slovenskej republiky pri oboch skupinách skládok, a to tých, ktoré:

• ešte čakali na konečné rozhodnutie,

• aj tých, ktoré sa mali uzatvoriť.

Novela zákona o odpadoch preto zavedie nové kompetencie, postupy a jasnejšiu zodpovednosť s cieľom zabezpečiť, aby podobné porušenia už nevznikali.

Dikcia aktuálnej legislatívy stanovuje, že orgán štátnej správy, ktorý vydal povolenie na prevádzku skládky, je zároveň orgánom, ktorý mal zabezpečovať jej uzavretie a taktiež je orgánom vyvodzujúcim zodpovednosť sám voči sebe, pokiaľ tak nestihol urobiť v stanovenej lehote. Novela tento systém zásadne mení.

Nový mechanizmus uzatvárania a rekultivácie skládok

Nadväzujúc na vyššie uvedené, Novela zákona o odpadoch zavedie jednu kľúčovú zmenu, ktorou je prenesenie zodpovednosti za uzatváranie, rekultiváciu a následný monitoring skládok bez prevádzkovateľa na Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky („Ministerstvo“) poverenú organizáciu. Tá bude môcť uzavretie skládky zabezpečiť prostredníctvom podnikateľa s príslušnými oprávneniami.

Financovanie bude prebiehať z účelovej finančnej rezervy, ktorú bol prevádzkovateľ povinný tvoriť počas prevádzky skládky. Ak rezervu nevytvoril alebo je nedostatočná, náklady pôjdu zo štátneho rozpočtu, pričom Ministerstvo ich bude následne vymáhať od povinného subjektu. Novela zákona o odpadoch súčasne zavedie zvýšenú minimálnu výšku tejto rezervy. Po novom musí prevádzkovateľ pred začiatkom prevádzky skládky zložiť najmenej 8% rozpočtových nákladov na jej uzatvorenie a rekultiváciu. Rezerva zároveň nepodlieha exekúcii, čím sa eliminuje riziko jej odčerpania z iných dôvodov.

Tento mechanizmus má za cieľ znížiť riziko environmentálnych škôd spôsobených opustenými skládkami.

Zamedzenie špekulatívnym prevodom skládok

Novela zákona o odpadoch reaguje na situácie, keď prevádzkovatelia skládok previedli svoje práva a povinnosti na ekonomicky nestabilné subjekty, ktoré nedokázali zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládok. Aby sa takýmto špekulatívnym prevodom zabránilo, zavádza sa nový právny inštitút, ktorým je súhlas so zmenou prevádzkovateľa skládky.

Zmena prevádzkovateľa bude po novom možná iba vtedy, ak príslušný orgán štátnej správy preverí ekonomickú stabilitu žiadateľa, najmä to, či nemá daňové a odvodové nedoplatky, alebo iné záväzky voči verejným inštitúciám, a súčasne posúdi jeho odbornú spôsobilosť, ktorú musí preukázať príslušným vzdelaním a požadovanou praxou v oblasti nakladania s odpadmi. Súhlas musí byť vydaný ešte pred samotným prevodom práv a povinností. Ak nový prevádzkovateľ tento súhlas získa, nemusí už žiadať o nový súhlas na prevádzkovanie skládky, pretože právne postavenie pôvodného prevádzkovateľa prechádza na jeho nástupcu v plnom rozsahu. Týmto mechanizmom sa má odstrániť priestor na obchádzanie povinností a taktiež zabezpečiť, aby skládky prechádzali iba na subjekty schopné garantovať ich riadnu prevádzku a následné uzatvorenie.

Zmena terminológie: z programov sa stávajú plány

Terminológia v oblasti odpadového hospodárstva sa po novom zosúladí so smernicou o odpade, čo znamená, že doterajší pojem „program odpadového hospodárstva“ sa nahradí pojmom „plán odpadového hospodárstva“. Zároveň sa ruší doterajšie členenie plánu na záväznú a smernú časť a tiež úplne vypúšťa programy odpadového hospodárstva krajov.

Nový systém umožní, aby súčasťou celonárodného plánu bol aj program predchádzania vzniku odpadu, vrátane osobitného programu predchádzania potravinového odpadu.

Najvýraznejšie zmeny sa prejavia v nanovo definovanej štruktúre Plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Ten má obsahovať aktuálne údaje o druhoch a množstvách odpadov, systémoch ich zberu, rozmiestnení spracovateľských zariadení, cieľových hodnotách recyklácie, opatreniach pre obehové hospodárstvo, opätovné použitie, znižovanie biologicky rozložiteľného odpadu či obalové hospodárstvo, ako aj posúdenie investičných potrieb a finančnej náročnosti plnenia cieľov.

Ministerstvo je po novom povinné každých šesť rokov vypracovať vyhodnotenie plnenia plánu, čo má zabezpečiť jeho aktuálnosť a súlad s požiadavkami európskeho práva. Zmeny majú vytvárať priestor na to, aby sa odpadové hospodárstvo mohlo flexibilnejšie prepájať s obehovým hospodárstvom, a aby stratégia nakladania s odpadmi bola koordinovaná na úrovni štátu bez duplicít na regionálnej úrovni.

Vylúčenie osôb, ktoré zanedbali povinnosti pri skládkach

Ak prevádzkovateľ skládky nesplnil povinnosť uzavrieť, rekultivovať alebo monitorovať skládku, pričom mu bola uložená pokuta, takéto rozhodnutie sa považuje aj za rozhodnutie o jeho vylúčení z funkcie člena orgánov obchodných spoločností. Tento mechanizmus má posilniť osobnú zodpovednosť štatutárov, keďže zlyhania v oblasti nakladania s odpadom môžu mať dlhodobé environmentálne dopady.

Transpozícia smernice o elektroodpade

Novela zákona o odpadoch tiež transponuje smernicu o elektroodpade. Úpravy sa týkajú najmä kompetencií orgánov a vybraných povinností výrobcov elektrozariadení, čo bude mať dopad na sektor predaja a recyklácie elektroodpadu. Rozširuje sa aj zoznam látok a hnuteľných vecí, ktoré sa môžu považovať za vedľajší produkt bez potreby súhlasu, čo reaguje na potreby priemyslu aj obehového hospodárstva. Rovnako tak, Novela zákona o odpadoch, predstavuje zásadnú systémovú zmenu, ktorá posilňuje kontrolu štátu nad nakladaním so skládkami, reaguje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ a zároveň smeruje slovenské odpadové hospodárstvo k vyššej miere súladu s princípmi obehového hospodárstva. Podnikateľom v sektore však má priniesť nové povinnosti, vyššie nároky na odbornú pripravenosť a dodatočné finančné zaťaženie, čo si vyžiada včasnú prípravu na legislatívne požiadavky účinné od roku 2026.

Ak hľadáte odborné usmernenie k tomu, aké právne dôsledky prinesie Novela zákona o odpadoch, ako sa môže dotknúť činnosti Vašej spoločnosti alebo ako najefektívnejšie nastaviť interné procesy v súlade s novými pravidlami, sme pripravení Vám pomôcť. Poskytneme podrobnú právnu analýzu, odporučíme vhodné postupy a pripravíme riešenia prispôsobené Vašim konkrétnym potrebám tak, aby ste minimalizovali administratívnu a finančnú záťaž a zároveň zabezpečili plný súlad s platnou legislatívou.

Autori článku: Miroslav Horváth, Karin Drevenáková