Právne úskalia reklamy na výživové doplnky: Ako spotrebiteľov chráni európska legislatíva?

Trh s výživovými doplnkami predstavuje jedno z najviac rozvíjajúcich sa odvetví súvisiacich so zdravím, ktoré prosperuje naprieč celým svetom.

Výživové doplnky sú potraviny, ktorých účelom je doplniť našu bežnú stravu. Sú to koncentrované zdroje živín alebo iných látok s nutričnými alebo fyziologickými účinkami, ktoré sa predávajú v dávkovej forme – kapsuly, pastilky, tablety, pilulky, vrecká s práškom, ampulky s tekutinami, kvapkadlá a iné podobné formy tekutín a práškov určené na užívanie v odmeraných malých jednotkových množstvách.

Potravinársky priemysel využíva zdravotné tvrdenia ako komunikačný nástroj voči spotrebiteľovi (na etikete, v reklame, cez tretie osoby), prostredníctvom ktorého informuje o možných priaznivých účinkoch produktov. Základným právnym predpisom v tejto oblasti je NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Nariadenie č. 1924/2006).

Predmetné zdravotné tvrdenia sú v zmysle článkov 13 a 14 tri typy, a to:

• Funkčné zdravotné tvrdenia [čl. 13 Nariadenia č. 1924/2006] – tieto tvrdenia uvádzajú, naznačujú alebo implikujú, že existuje vzťah medzi kategóriou potravín a zdravím človeka. Tieto tvrdenia o funkcii sú povolené len vtedy, ak sú založené na všeobecne uznávaných vedeckých dôkazoch a sú nimi podložené, schválené po vedeckom preskúmaní Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a uvedené v registri Európskej komisie,

• Tvrdenia o znížení rizika ochorenia [čl. 14 Nariadenia č. 1924/2006] - tvrdenia, ktoré implikujú, že konzumácia týchto výživových doplnkov významne znižuje rizikové faktory spojené s rozvojom ľudských ochorení,

• Tvrdenia týkajúce sa vývoja detí [čl. 14 Nariadenia č. 1924/2006].

  
  

Nariadenie č. 1924/2006 stanovuje harmonizované pravidlá pre používanie výživových a zdravotných tvrdení a prispieva k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa. Zabezpečuje, že akékoľvek tvrdenie uvedené na označení potraviny v EÚ je jasné, presné a opodstatnené, čo umožňuje spotrebiteľom realizovať informovaný a zmysluplný výber daného konečného produktu. Zároveň Nariadenie č. 1924/2006 v prílohe uvádza niekoľko výživových tvrdení, ako napríklad nízkoenergetický, s nízkym obsahom ruku, bez prídavku cukru, zdroj vlákniny, zdroj bielkovín, etc., ktoré sú povolené a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uvádzajú na konečnom produkte dobrovoľne, nie povinne. Avšak autorizovaných zdravotných tvrdení, ktoré je v súčasnosti možné uvádzať na konečných produktoch je podľa oficiálneho registra Európskej komisie viac ako 260.

Podstatný právny rámec v tejto oblasti dopĺňa aj SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Smernica č. 2006/114/ES), ktorá podporuje reguláciu stanovenú Nariadením č. 1924/2006 tým, že zakazuje akúkoľvek reklamu, ktorá zavádza spotrebiteľa alebo môže poškodiť hospodársku súťaž. Výživové doplnky musia spĺňať predpísané podmienky tvrdení uvedených v Nariadení č. 1924/2006, inak môže byť ich reklama predmetom sankcií podľa Smernice č. 2006/114/ES.

Kritérium priemerného, dobre informovaného a obozretného spotrebiteľa je kľúčové pre posúdenie, či reklamné tvrdenie pôsobí klamlivo. Právne predpisy vyžadujú primerané a účinné prostriedky vo všetkých členských štátoch na kontrolu klamlivej reklamy. Je možné podniknúť kroky proti takejto klamlivej reklame a/alebo predmetnú vec predložiť príslušnému správnemu orgánu, ktorý bude vo veci konať. Na území Slovenskej republiky ide o Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá udeľuje pokuty za správne delikty vymedzené v ust. § 28 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (Zákon o potravinách).

Napriek právnej úprave na úrovni EÚ, trh zaznamenáva prítomnosť nelegálnych tvrdení uvádzaných na etiketách, ale aj v reklamách, ktorých cieľom je daný produkt propagovať. Tieto tvrdenia môžu viesť k mylným predstavám a nevhodnému, častokrát až impulzívnemu správaniu sa spotrebiteľov.

Hoci hlavným cieľom regulácie EÚ je odstránenie všetkých zavádzajúcich tvrdení, mnoho výskumov identifikovalo používanie častých vágnych tvrdení, ktoré možno určite považovať za klamlivé z dôvodu ich opomenutia. Otázkou je, prečo nie sú vágne tvrdenia povolené?

Existuje totiž riziko zámeny medzi niektorými špecifickými funkčnými tvrdeniami a všeobecnými tvrdeniami o blahobyte, ktorý by mal konečný produkt priniesť, pričom toto rozlíšenie by malo byť jasné a jednoznačné. Ide najmä o tvrdenia typu: „dokáže prečistiť váš organizmus“, „zachováva mladosť“, „spomaľuje proces starnutia“. Sú to teda tvrdenia, ktoré sú neoveriteľné a vo svojej podstate aj bezvýznamné. Spotrebitelia by mali na potravinách nachádzať tvrdenia, ktoré explicitne vysvetľujú a opisujú konkrétne zdravotné prínosy danej potraviny alebo jej zložky pre ich organizmus.

Uvádzanie nepravdivých, a častokrát až nelegálnych zdravotných alebo výživových tvrdení, či už na výživových doplnkoch samotných, alebo v reklamách, môže byť sankcionované, a to v zmysle Zákona o potravinách. Pokuty za správne delikty uvedené v ust. § 28 tohto zákona sa pohybujú od 100 EUR až do 500.000 EUR, pričom orgán úradnej kontroly potravín, teda Štátna veterinárna a potravinová správa, tieto pokuty môže udeliť aj opakovane.

Na základe vyššie uvedených informácií je preto nesmierne dôležité, aby prevádzkovatelia potravinového priemyslu dôsledne zvážili, aké zdravotnícke alebo výživové tvrdenia sa rozhodnú na svojich produktoch uvádzať.

Pokiaľ by ste mali záujem o právne poradenstvo týkajúce sa Nariadenia, jeho vplyvu na spotrebiteľov či na Vašu spoločnosť, neváhajte sa na nás obrátiť. Radi Vám poskytneme kvalifikované služby a navrhneme riešenia šité na mieru Vašim požiadavkám.

Autor článku: Karin Drevenáková