FAQ

Časté otázky klientov

Stručné odpovede na otázky, s ktorými sa na nás klienti obracajú najčastejšie. Nenahrádzajú právne poradenstvo vo vašej konkrétnej veci.

Daňová kontrola

Pri daňovej kontrole si najprv overte, čo oznámenie obsahuje: deň začatia, miesto výkonu, druh kontrolovanej dane, kontrolované obdobie a lehotu na predloženie dokladov (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku). Ak v určený deň začať nemôžete, treba to správcovi dane oznámiť do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť nový termín; kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia. Miestne zisťovanie je samostatný postup, pri ktorom správca dane vyhľadáva dôkazy a preveruje skutočnosti (§ 37 ods. 2). Jeho zamestnanec sa spravidla preukazuje služobným preukazom, má prístup do prevádzkových priestorov a k účtovným záznamom a o zisťovaní spíše zápisnicu, ktorej rovnopis alebo kópiu vám odovzdá (§ 37 ods. 3 a 4, § 38 ods. 1). Daňový subjekt je povinný poskytnúť súčinnosť a potrebné vysvetlenia (§ 39 ods. 1). V oboch prípadoch je vhodné zabezpečiť zastúpenie advokátom ešte pred prvým úkonom a obsah zápisnice si pred podpisom skontrolovať.
Daňová kontrola môže trvať najviac jeden rok odo dňa jej začatia; počas prerušenia kontroly lehota neplynie a pri kontrole závislých osôb ju možno predĺžiť najviac o 12 mesiacov (§ 46 ods. 10 a § 61 ods. 5 Daňového poriadku). Brániť sa treba aktívne a predovšetkým počas samotnej kontroly, do vydania a doručenia protokolu, ktorým sa kontrola končí: dôkazy a návrhy dôkazov možno predkladať najneskôr do dňa jej ukončenia (§ 45 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 9). Ak kontrola zistí rozdiel v dani alebo v nadmernom odpočte, správca dane zašle protokol s výzvou na vyjadrenie v lehote najmenej 30 pracovných dní; v nej už možno označiť len dôkazy, ktoré nebolo možné predložiť počas kontroly, a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 46 ods. 8). Proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie do 30 dní od jeho doručenia (§ 72 ods. 3).

Daňové štruktúrovanie

Rozhoduje, či má transakcia alebo štruktúra riadny podnikateľský alebo iný dôvod, ktorý odráža ekonomickú realitu. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri správe daní neprihliada na úkony uskutočnené bez takého dôvodu, ak je aspoň jedným z ich účelov obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by daňový subjekt inak nemal nárok. Pri holdingoch, reorganizáciách a výplatách dividénd je preto potrebné ekonomické dôvody vopred zdokumentovať.

Daňový podvod na DPH

Obchodného partnera treba preveriť ešte pred uzavretím obchodu a preverenie si zdokumentovať. Odpočet DPH totiž možno odoprieť platiteľovi, ktorý vedel alebo musel vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, bod 61). Pred obchodom overte:

1. či je partner registrovaný pre DPH v zozname finančnej správy (§ 52 ods. 5 Daňového poriadku), pri partnerovi z iného členského štátu v systéme VIES;

2. či nie je v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, ani v zozname daňových dlžníkov (§ 52 ods. 1 a 6 Daňového poriadku);

3. či platíte na bankový účet, ktorý má partner zverejnený v zozname finančnej správy (§ 6 ods. 6 zákona o DPH);

4. kto za partnera koná, jeho účtovné závierky a to, či je reálne schopný tovar alebo službu dodať;

5. či cena zodpovedá trhu.

Neprimerane vysoká alebo nízka cena bez ekonomického opodstatnenia, personálne prepojenie s dodávateľom a platba na nezverejnený účet sú zákonnými dôvodmi, pre ktoré odberateľ ručí za DPH, ktorú dodávateľ nezaplatil (§ 69 ods. 13 zákona o DPH). Zmluvu, dodacie doklady a komunikáciu k obchodu uchovajte; pri daňovej kontrole nimi môžete preukázať, že ste konali s náležitou starostlivosťou.

Rodinné firmy a rodinný majetok

Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva však môže dedenie vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom (§ 116 ods. 2 Obchodného zákoníka). Dedič, ktorý nie je jediným spoločníkom, sa môže na súde domáhať zrušenia svojej účasti, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Nástupníctvo je preto vhodné upraviť v spoločenskej zmluve vopred.
Spravidla kombináciou korporátnych a rodinnoprávnych nástrojov: oddelením nehnuteľností a iného dlhodobého majetku od prevádzkovej spoločnosti, napríklad holdingovou štruktúrou, a úpravou majetkových pomerov manželov. Manželia môžu dohodou vo forme notárskej zápisnice rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva; voči tretej osobe sa na takú dohodu možno odvolať, len ak jej je známa (§ 143a Občianskeho zákoníka). Ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie, súd na návrh bezpodielové spoluvlastníctvo zruší (§ 148a ods. 2). Od 1.7.2027 sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov mení na spoločné imanie manželov podľa nového Občianskeho zákoníka (zákon č. 260/2026 Z. z., § 1907 ods. 1). Zmluva manželov o spoločnom imaní bude musieť mať formu notárskej zápisnice, účinnosť nadobudne až registráciou v notárskom centrálnom registri a voči tretej osobe sa na ňu bude možné odvolať, aj ak jej musela byť známa (§ 298 ods. 1 a 5). Spoločné imanie súd aj naďalej na návrh zruší, ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikanie (§ 302 ods. 2); dohody uzavreté podľa doterajšej úpravy zostávajú zachované (§ 1907 ods. 3). Každý krok treba posudiť aj z daňového hľadiska.

Transakcie

Transakcia má spravidla päť krokov: dohoda o mlčanlivosti, nezáväzná ponuka alebo term sheet, právna, daňová a finančná previerka (due diligence), rokovanie o zmluve a jej podpis a napokon vysporiadanie (closing), pri ktorom sa prevedie podiel a uhradí cena. Zmluva o prevode obchodného podielu v s. r. o. musí mať formu notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom (§ 115 ods. 4 Obchodného zákoníka). Dĺžka transakcie závisí najmä od rozsahu previerky a od rokovaní o cene a zárukách.
Pri predaji podielu sa mení vlastník spoločnosti; spoločnosť zostáva stranou svojich zmlúv a nositeľom majetku aj záväzkov. Pri predaji podniku prechádzajú na kupujúceho veci a práva, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a záväzky, ktoré s ním súvisia; súhlas veriteľov sa nevyžaduje, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov (§ 476 a § 477 Obchodného zákoníka). Ak sa predajom nepochybne zhorší vymôžiteľnosť pohľadávky, veriteľ sa môže brániť odporom na súde (§ 478). Od 1.7.2027 upravuje predaj podniku s obdobnými pravidlami o prechode dlhov a ručení predávajúceho aj nový Občiansky zákoník (§ 834 zákona č. 260/2026 Z. z.). Líši sa aj zdanenie: príjem právnickej osoby z predaja podielu môže byť za zákonných podmienok oslobodený od dane, okrem iného pri priamom podiele najmenej 10 % držanom aspoň 24 mesiacov (§ 13c zákona o dani z príjmov). Predaj podniku nie je predmetom DPH, ak je kupujúci platiteľom dane alebo sa ním stáva (§ 10 ods. 1 zákona o DPH), s výnimkami podľa § 10 ods. 2 (najmä ak kupujúci dodáva výlučne alebo prevažne plnenia oslobodené od dane).

Compliance

Vtedy, keď živnostník v skutočnosti vykonáva závislú prácu: vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne, podľa pokynov a v mene toho, pre koho pracuje (§ 1 ods. 2 Zákoníka práce). Závislú prácu nemožno vykonávať na základe občianskoprávnej ani obchodnoprávnej zmluvy (§ 1 ods. 3); jej využívanie bez pracovnoprávneho vzťahu je nelegálnym zamestnávaním (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.). Inšpektorát práce zaň uloží pokutu od 4 000 do 200 000 eur, pri dvoch a viacerých osobách súčasne najmenej 8 000 eur (§ 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z.). Iné posudenie vzťahu môže mať aj daňové a odvodové dôsledky.
Áno. Právnická osoba je trestne zodpovedná za trestný čin uvedený v § 3 zákona č. 91/2016 Z. z., ak ho v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom spáchal štatutárny orgán, osoba vykonávajúca kontrolu alebo dohľad alebo iná osoba oprávnená ju zastupovať či za ňu rozhodovať, alebo ak takáto osoba nedostatočným dohľadom umožnila spáchať čin osobe, ktorá konala v rámci oprávnení zverených právnickou osobou (§ 4 ods. 1 a 2). Trestnej zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, najmä že zaviedla a vykonávala účinné kontrolné mechanizmy (§ 4 ods. 7).

Súdne spory

Rozhodujúce je dodržať lehotu. Pri platobnom rozkaze treba do 15 dní od doručenia buď zaplatiť, alebo podať odpor; odpor musí byť vecne odôvodnený, inak ho súd odmietne (§ 265 ods. 1 a § 267 Civilného sporového poriadku). Pri žalobe súd vyzve žalovaného, aby sa v určenej lehote písomne vyjadril, uviedol skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy (§ 167 ods. 2). Ak to žalovaný bez vážneho dôvodu neurobí, hoci bol o následkoch poučený, súd môže žalobe vyhovieť rozsudkom pre zmeškanie (§ 273). Dôležité je vopred zvoliť správnu stratégiu obrany, pretože na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr súd nemusí prihliadať (§ 167 ods. 4).